11/09/2026
🌿 SEDem ROKOV. JEDNA KLIENTKA. JEDEN PRÍBEH PÍSANÝ NA KOŽI.
Keď sa na túto fotku pozerám, nevidím len kvety. Vidím sedem rokov mojej práce, môjho vývoja a jedného krásneho príbehu, ktorý stále pokračuje.
Pred siedmimi rokmi ku mne prišla prvýkrát. Vtedy sme sa ešte vôbec nepoznali a začali sme kvetmi na ramene. Ja som v tom čase ešte ani nepracovala s takými jemnými ihlami ako dnes. Linky boli hrubšie, moja technika bola iná… ale práve pri takýchto botanických motívoch som postupne zisťovala, čo ma na tetovaní naozaj baví a akým smerom chcem ísť. 🌿
O pol roka prišla znova.
A potom znova.
A znova. 🤍
Postupne sme pokračovali z ramena po chrbte, cez rebrá a bok, na stehno, koleno, lýtko až úplne ku členku. Posledný termín sme pridávali ďalšie kvietky na brucho.
A keď sa dnes pozriem na celé jej telo, je pre mňa zvláštne krásne vidieť, že na jej koži zostal zachytený aj môj vlastný vývoj za posledných sedem rokov.
Staršie kvety majú výraznejšie linky. Tie nové sú jemnejšie, detailnejšie. Medzi ne pribudli ďalšie rastlinky, kvety, ktoré má rada, a prázdne miesta sme postupne prepájali drobnými motýľmi. 🦋
A napriek tomu to nepôsobí ako sedem rokov rôznych tetovaní.
Pôsobí to ako jeden celok.
Aj preto sa veľmi rada vraciam k svojim starším prácam. Tetovania po iných tatéroch dopĺňam nerada, pretože každý máme svoj rukopis, inú techniku, inú hrúbku liniek a niekedy je rozdiel jednoducho príliš výrazný. Ale keď sa po rokoch vrátim k vlastnej práci, viem presne, ako na ňu nadviazať. Viem do nej dostať dnešnú jemnosť bez toho, aby sme stratili to, čím celý príbeh začal.
Takže ak máte odo mňa staršie tetovanie, nebojte sa, že k nemu už dnešný jemnejší štýl nepôjde. Dá sa krásne doplniť, prepojiť a nechať ďalej rásť spolu s vami. 🌱
A táto žena je pre mňa už dávno viac než „klientka na 13:00“. Po siedmich rokoch sa na naše termíny tešíme, rozprávame sa, smejeme sa… a občas mi počas tetovania jednoducho zaspí. 😂 Za tie roky sme prešli poriadny kus tela a stále čakám na miesto, pri ktorom mi povie, že už naozaj nemôže. Zatiaľ nič. 😄
Pre tatéra je obrovská pocta, keď sa niekto vracia rok za rokom a zveruje mu ďalší kúsok svojho tela.
Ďakujem za sedem rokov dôvery. Za každý jeden kvet. Za každý návrat. 🤍
A myslím, že ešte nekončíme. Možno nabudúce začneme pomaly pokračovať aj smerom po ruke… 🌿
📸 A tieto nádherné fotografie vznikli vďaka Soni Bačíkovej, profesionálnej fotografke, ktorú mám dokonca len o pár dverí ďalej na našom poschodí. Niekedy spojíme čas, chuť a nápad a zvečníme aj moje práce trochu inak než klasickou fotkou po tetovaní.
A tentoraz som takéto fotografie potrebovala aj z jedného veľmi pekného dôvodu.
Niečo sa totiž pripravuje. Niečo, z čoho mám obrovskú radosť. Ale o tom vám poviem až nabudúce. 🤫✨
